Projekt

Východiská

Najneskôr od prvého nástupu Donalda Trumpa do prezidentského radu v USA sa alternatívne fakty a pravdy stali osv dokonca i v demokratickom svete. Avšak nielen v USA, ale aj v strednej Európe zohrávajú konšpiračné teórie a alternatívne fakty mimoriadnu úlohu pri ovplyvňovaní názorov formou propagandy či agitácie. Platí to napríklad pre silnejúce pravicovo populistické hnutia, skupiny kritizujúce štátny systém, ale aj pre osoby s verejným vplyvom (tzv. influencerov) v sociálnych médiách. Najmä počas korona pandémie sa objavilo mnoho konšpiračných teórií, ktoré sa šírili nielen na internete a prostredníctvom sociálnych médií, ale prispeli aj k výraznej politickej mobilizácii významných skupín obyvateľstva. V neposlednom rade predstavujú konšpiračné teórie a alternatívne pravdy nástroj, ktorý cudzie mocnosti (známy je v tomto kontexte napr. vplyv Ruska) využívajú na ovplyvnenie či dokonca paralyzáciu politiky a verejnej mienky v európskych štátoch. Najmä v kontexte súčasného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou získavajú konšpiračné naratívy čoraz väčšiu politickú brizanciu, ale vo všeobecnosti ich možno vnímať aj ako reakciu na latentné krízové javy. Takzvané filtrovacie bubliny (filter bubbles), návnady na kliknutie (click baits) a iné technické fenomény internetu a sociálnych médií vedú k tomu, že sa konšpiračné teórie a alternatívne pravdy stávajú čoraz samozrejmejšie, javia sa a sú vnímané ako fakty.

Vojna v Európe sa v posledných desaťročiach vytratila z podvedomia mnohých ľudí. Ruský útok na Ukrajinu tak predstavuje úplne novú situáciu a dôsledky vyplývajúce z neho, ako sú problémy s dodávkami energie, inflácia, recesia a neisté vyhliadky do budúcnosti, predstavujú pre vlády a obyvateľstvo obrovské výzvy. Táto zložitá východisková pozícia je ideálnou živnou pôdou pre konšpiračné teórie a alternatívne pravdy. Na tomto pozadí je cieľom predkladaného projektu preskúmať a porovnať jazykové stratégie a manipulatívne účinky konšpiračných teórií a alternatívnych právd v nemeckej a slovenskej jazykovej oblasti.

Projekt sa tak venuje veľmi aktuálnemu politickému a spoločenskému fenoménu. Ciele projektu sa snažia reflektovať aktuálnosť témy a do veľkej miery deficitný́ stav výskumu. Na jednej strane si môžeme všimnúť, že tematike konšpiračných teórií a alternatívnych právd je venovaná pozornosť vedeckých výskumov tak v slovenskom ako aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentujú aj viaceré publikácie, z ktorých pre stručnosť môžeme spomenúť aspoň niektoré: Panczová, 2017; Ftorek, 2017; J. Byford, 2011; Raab/Carbon/Muth, 2017; Fee/Webb, 2019; Coady, 2019; Uscinski, 2019, Cooke, 2018. V posledných takmer troch rokoch (2020-2022) sa však takmer všetky publikácie o konšpiračných teóriách vzťahovali na pandémiu Korona, ako napr. Kleffke, 2021; Fuchs, 2022; Maas, 2020; Roose, 2021, Štefančík, 2020. Napriek týmto početným publikáciám však vo všeobecnosti úplne absentuje alebo minimálne zaostáva skúmanie jazyka a jazykových stratégií využívaných pri vytváraní a inštrumentalizácii konšpiračných teórií a alternatívnych fakto na Slovensku, ako aj v po nemecky hovoriacich krajinách.

Ciele projektu

Prvým základným cieľom projektu je zostavenie validného a reprezentatívneho korpusu textov rozličného druhu. Pritom je potrebné zohľadniť fakt, že klasické médiá, predovšetkým v printovej oblasti, zohrávajú pre šírenie konšpiračných teórii a alternatívnych právd podstatne menej dôležitú úlohu. Preto sa zostavovanie korpusu obmedzí na elektronické médiá (predovšetkým texty z internetových stránok, na elektronických fórach, na sociálnych sieťach). Z pragmatických dôvodov sa pri zostavovaní korpusu budeme sústrediť na písané texty z roku 2022. Výber zdrojov bude spočiatku vychádzať z toho, ktoré stránky na internete a v sociálnych médiách boli doteraz identifikované národnými bezpečnostnými orgánmi (napr. v správach o ochrane ústavnosti) ako typické fóra konšpiračných teórií a šírenia alternatívnych faktov. Na základe korpusového materiálu sa v ďalšom kroku zrealizuje analýza špecifickej lexiky. Pritom bude najskôr identifikovaná lexika (vrátane frazeologických jednotiek) typická pre konšpiračné teórie a alternatívne pravdy (vrátane ich persuazívnej roviny) a to pre každú krajinu jednotlivo (bližší metodický postup je popísaný nižšie). Získaný materiál bude zároveň zoskupený podľa viacerých relevantných kritérií (slovný druh, tematická súvislosť, pragmaticko-persuazívna funkcia). Taktiež budú identifikované charakteristické štylisticky príznakové slová, predovšetkým vlajkové slová a stigmatizujúce slová, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu najmä v politickom diskurze. Tretím cieľom je identifikácia typických argumentačných vzorcov na základe komplexnej analýzy textu. Aj tu bude analyzovaný materiál najskôr skúmaný z hľadiska jednotlivých krajín a následne vyhodnocovaný́ z kontrastívneho hľadiska. V tomto kontexte bude nápomocný pôvodne diferencovaný́ pohľad realizovaný v prvom kroku. Štvrtý cieľ predstavuje vymedzenie charakteristických diskurzov, s ktorými je šírenie konšpiračných teórií a alternatívnych právd prepojené, a síce na základe hĺbkovej (najmä postštrukturalistickej) diskurznej analýzy. Aj v tejto súvislosti bude skúmanie prebiehať diferencovane v rámci geografickej a kultúrnej lokalizácie, čo umožní následné porovnanie spoločných a rozdielnych znakov a prvkov. Výsledkom bude identifikácia jednotlivých charakteristických diskurzných rovín. Tieto budú vyplývať z porovnania výsledkov v rámci jednotlivých krajín a poukážu na to, v akých kontextoch a diskurzoch sú konšpiračné teórie a alternatívne pravdy ukotvené.

Výskumné hypotézy

Realizácia projektu vychádza primárne z nasledujúcich vedeckých hypotéz, ktoré budú v priebehu riešenia projektu verifikované (resp. falzifikované):

Súčasné konšpiračné teórie a alternatívne pravdy majú dlhú historickú tradíciu a štrukturálne sa líšia od skorších foriem len v malom rozsahu.
Hlavné charakteristické znaky konšpiračných teórií a alternatívnych právd (zamlčovanie informácií pred obyvateľstvom; konanie skupiny konšpirátorov s osobitnými záujmami; zavádzajúce dôkazy pravdy; determinovanosť udalostí a absencia akejkoľvek náhody, vytvorenie všeobsiahlej a všezdôvodňujúcej štruktúry príčin a následkov; jasné rozdelenie na dobré a zlé; jasná identifikácia zodpovedných osôb a obetných baránkov) nachádzajú svoj odraz v jazykových prostriedkoch, predovšetkým v slovnej zásobe a štýle.
Jazykovo-argumentačná realizácia konšpiračných teórií od základov spochybňuje doterajší demokratický konsenzus na všetkých rovinách (slovnou zásobou, výberom tém a diskurzov) a implikuje tým latentnú delegitimáciu demokratického systému a pluralizmu.
Hlavnými prvkami jazykových stratégií pri šírení konšpiračných teórií a alternatívnych právd je jazyková emocionalizácia a generalizácia disparátnych detailov.
Diskurzy, ktorých súčasťou sú konšpiračné teórie a alternatívne pravdy, pôsobia polarizujúco a vedú ku kontroverzným stanoviskám. Konšpiračné teórie a alternatívne pravdy pritom od základov spochybňujú spoločenské presvedčenia a ponúkajú zdanlivo jednoduché a transparentné logické explikačné
Jazykové špecifiká a argumentačné stratégie konšpiračných teórií a alternatívnych právd vykazujú zhody s jazykom populizmu.
Jazykové prostriedky a stratégie uplatňované pri stvárnení konšpiračných teórií a alternatívnych právd v skúmaných a porovnávaných krajinách vykazujú signifikantné podobnosti.
Rozdiely v jazykovo-argumentačných stratégiách konšpiračných teórií a alternatívnych právd v pozorovaných krajinách vyplývajú predovšetkým z rozdielnych spoločensko-politických daností a z aktuálneho politického a ekonomického vývoja v príslušných štátoch.

Riešiteľský kolektív

Prof. Dr. Dr. Georg Schuppener, zodpovedný riešiteľ projektu. Narodený 1968 v Aachene, štúdium germanistiky, histórie, matematiky, filozofie, dejín vied a arabského jazyka v Aachene, Hamburgu, Lipsku, Jene a Tunise. Hosťujúci profesor v v Halle/Saale (Nemecko), Kaliningrade (Rusko), .st. nad Labem (Česko) a Katoviciach (Poľsko). V súčasnosti profesor na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Spolugarant doktorandského študijného programu nemecký jazyk a kultúra v odbornej komunikácii. Nositeľ viacerých významných vedeckých ocenení na rôznych univerzitách. V roku 2002 ocenený cena Theodora Fringsa Saskej akadémie vied v Lipsku. Autor početných publikácií k dejinám jazyka, kultúry a dejin vedy, predovšetkým v oblasti základného a aplikovaného výskumu. Autor 22 monografií, vydavateľ 16 publikácií, autor 139 vedeckých článkov, 38 recenzií a správ v nemeckom, anglickom, českom a ruskom jazyku. Člen 10 vedeckých rád, redakčných rád, vydavateľských grémií (editorial boards) na Slovensku, v Česku, Nemecku, Poľsku a na Ukrajine. Posudzovateľ pre celkovo 10 rôznych grantových schém na európskej úrovni.

PhDr. Ján Demčišák, PhD., zástupca zodpovedného riešiteľa. Vyštudoval nemecký jazyk a filozofiu. Vo svojom výskume sa venuje analýze a interpretácie textu a teórii dekonštruktivistického čítania, otázkam diskurznej analýzy, performativity a mediality. Základné úlohy v projekte: Práca s textovým korpusom pre nemecky , orientácia na kultúrnovedné aspekty, symbolickú reprezentáciu, medialitu a filozofiu jazyka.

doc. Mgr. Simona Fraštíková, PhD. sa v rámci vedeckej činnosti koncentruje na výskum kombinatorického, syntagmatického potenciálu lexém a komplexnejších slovných spojení z kontrastívneho hľadiska, analýzu formálno-sémantických vlastností spájateľnosti jazykových jednotiek a ich kontextuálnu interpretáciu. Základné úlohy v projekte: Práca s textovým korpusom pre nemecky hovoriace krajiny, kvantitatívna a kvalitatívna komparatívna analýza špecifickej lexiky a frazeologických jednotiek, kontrastívna a štylistická metaanalýza s dôrazom na politolingvistické, pragmalingvistické a komunikačno-mediálne aspekty.

doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD. sa venuje výskumu písomnej kultúry a komparatívnemu lingvistickému a kulturologickému výskumu v interakciách jazykových, etnických i konfesionálnych vzťahov. Ťažiskom jej výskumu je aj textová analýza z hľadiska lingvistickej antropológie a kognitívnej lingvistiky. Základné úlohy v projekte: Práca s korpusom v slovenskom jazyku, analýza špecifickej lexiky a frazeologických jednotiek, analýza textu a identifikácia typických znako rácia a metaanalýza z kultúrnovedného a pragmalingvistického hľadiska.

Mgr. Ľubomír Gábor, PhD. je absolventom odboru slovenský jazyk a literatúra. Zaoberá sa problematikou naratívov, ako sú napr. fámy, tzv. súčasné povesti, konšpirácie a memoráty. Do poľa jeho záujmu patria aj teória memetiky, komunikácie a tematológie, štylistika, kognitívne teórie metafory a etnolingvistika. Základné úlohy v projekte: Práca s korpusom v slovenskom jazyku, analýza špecifickej lexiky a frazeologických jednotiek, naratolo taanalýza z hľadiska kulturológie a sociolingvistiky.

Mgr. Zdenka Kumorová, PhD. sa v rámci vedeckovýskumnej činnosti zameriava na skúmanie jazyka zo synchrónneho hľadiska v oblasti lexikológie, jazykovej kultúry, štylistiky a ortografie slovenského jazyka. Osobitnú vedeckovýskumnú pozornosť venuje dynamike slovenského jazyka, adaptácii inojazyčných lexém do slovenského jazyka a vplyvom tohto procesu na národný jazyk a identifikácii národného jazyka v spoločnosti. Základné úlohy v projekte: Práca s korpusom v slovenskom jazyku, analýza špecifickej lexiky a frazeologických jednotiek, kompar axe, štylistiky a pragmatiky, politolingvistiky a komunikačnej teórie.

doc. Mgr. Mariana Sirotová, PhD. sa zaoberá peduetologickými otázkami, kvalitou edukačného procesu, rozvojom hodnôt a formovaním hodnotovej orientácie detí a mládeže. Má bohaté skúsenosti s prácou vo vedeckých projektoch (napr. ESF: Skvalitnenie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov). Má bohaté skúsenosti s prípravou vzdelávacích materiálov a realizáciou kurzov ďalšieho vzdelávania pre učiteľov. Základné úlohy v projekte: Analýza pedagogicko-metodických materiálov a vedomostnej úrovne v súvislosti s tematikou projektu na školách, metaanalýza výsledkov z hľadiska využitia vo vzdelávaní a konceptu ďalšieho vzdelávania a jeho realizácia.

Mgr. Veronika Michvocíková, PhD. sa vo svojej vedecko-výskumnej činnosti zaoberá skúmaním aktuálnych spoločenských problémov a ich výskytom v postojoch a názoroch študentov. Okrem toho sa zameriava na oblasť komunikácie v edukačnom procese a jeho determinantov. Tiež skúma vybrané typy prostredia a ich vplyv na edukáciu mladých ľudí. Základné úlohy v projekte: Analýza pedagogicko-metodických materiálov a vedomostnej úrovne v súvislosti s tematikou projektu na školách, metaanalýza výsledkov z hľadiska využitia vo vzdeláv torov, tvorba konceptu ďalšieho vzdelávania a jeho realizácia.